Dočítala som tú neznesiteľnú ľahkosť bytia aj keď nie som si istá aké posolstvo mi mala zanechať okrem smútku. Stále to tak bude a nikdy nie inak. Ten smútok ma obklopuje neustále a sprevádza môj život, len niekedy sa s ním neviem zmieriť. Ako sa neviem zmieriť sama so sebou. Prečo by som mala byť smutná? Vytvorila som si gýčové predstavy šťastia, áno takto by to všetko malo byť, lebo iba vtedy, ak to všetko bude zapadať do mojich predstáv, môžem byť šťastná.. čo je to vlastne šťastie? Pokoj v duši..vnútorné zmierenie sa a uvedomenie si seba ako súčasť boha, nekonečná energia, láska.. Ale ako môžem veriť v boha keď všade vo svete je toľko nespravodlivosti a trápenia a ja nemám ani štipku moci niečo zmeniť? Táto myšlienka je vysielaná do vesmíru a tak potom vyzerá celý svet. Je plný smútku a beznádeje..ako v mojom svete! Lebo ten svet to som ja! Prečo nemôžem byť šťastná sama so sebou, vysielať toto šťastie a lásku do vesmíru? Aspoň takto zmeniť svet? Nemáme žiadne poslanie.. vraj by to malo byť veľké odhľahčenie uvedomiť si to! Čo to však môže znamenať? Uvedomiť si, že nemáme žiadne poslanie v živote? Veď to je hrozné! Načo sa potom vôbec snažiť? O čo vlastne v živote ide? Tao.. Dookola tie isté otázky, žiadne odpovede. Dá sa vôbec zmeniť myslenie? Len tak lusknutím prsta? Vyoperujte mi mozog a našite mi transplantát niekoho, kto verí v šťastný život! Niekoho, kto sa vie pretvarovať, kto vie predstierať, kto vie manipulovať, kto vie žiť život podľa predpísaného gýču, podľa predpísaných predstáv o šťastnom živote! Ja nechcem byť ja! Predstavujem si, že ja žijem ten poondiaty skutočný krutý a ťažký život, kde tí ostatní žijú vo svojom metrixe. Dajte aj mňa naspäť do tej naivnej nevedomosti metrixu!
Ako stále o tom rozmýšlam, stávam sa toho súčasťou a obávam sa, že nikdy už iná nebudem! Cesta späť nie je. Raz si hore, raz dole. Noc a deň.. Po tom, ako som prešla temnom, zrodí sa nový začiatok, príde ráno a svitne nový deň. Uvidím modrú oblohu, oranžové slnko, kvitnúce stromy, poletujúce motýle a ucítim vôňu trávy. Nechám sa ňou opojiť všetkými zmyslami a bezhranične.. lebo nikdy neviem, ako dlho ten deň bude trvať ...
Komentáre