Je mi tak smutno.. V podstate je mi smutno stále. Jeden by povedal, že ma to baví, že to mám rada, ako masturbáciu ..no ale nie o tom som chcela písať. Možno to rozviniem neskôr, pre zvedavosť a potešenie našich obrátených polovičiek – teraz neviem, či je to obrátená šestka alebo deviatka..?
Hm zdá sa že, tu na začiatku, že toto vôbec nebude príspevok o Vianociach. Akokoľvek je tu vianočný čas a mne to tak nepripadá. Asi preto, že som v „pokročilejšom“ veku, dávno z detstva von a vlastne ešte nie sú.. preto mi tu dačo nesedí. Tváriť sa ku koncu roka dobrosrdečne, veselo, prejavovať štedrosť nezmyselným nakupovaním zbytočnosti.. . alebo je to o rodine, ktorá sa vtedy stretne a spoločne strávia chvíle pri blikotajúcich stromčekoch, nedajbože sú to žive stromčeky, ach tá vôňa, tá mi po potulkách v horách vždy pripomenie bezstarostné detstvo, vtedy som si hlavičku nezaťažovala ochranou prírody. Z tohto pohľadu môžem mať dokonca Vianoce omnoho častejšie, kedykoľvek sa vyberiem do prírody načerpať novej stratenej energie – do života. Pokiaľ ide o tu vôňu Vianoc, mám ich radšej v lete a s ruksakom na chrbte.
V rodinách to môže byť všelijaké, tak napríklad v našej to nikdy nebolo ideálne. Všetko to vrcholí presne uprostred vianočnej večere. Keď polovica osadenstva očakáva pokojné a láskyplné chvíle pri štedrovečernom stole, čo sa nijak nedá zvládnuť, lebo predstava je jedna vec a realita druhá.. a to sa často nezaobíde bez slz sklamania.. napokon každý skonči vo svojom vlastnom kúte veľkého rodinného domu, alebo sa rozdelíme.. jeden si v izbe číta zahrabaný všetkými možnými časopismi od pedesiateho piateho, ďaľší vybehne na dvor zisťovať, či už napadlo dosť snehu a dalo by sa sánkovať, alebo ešte lepšie, na radosť všetkým susedom zapaľuje a vyhadzuje zábavnú pyrotechniku krížom krážom.. Naša ženská časť má konečne potom chvíľu naozaj tie vysnene a pokojne Vianoce v obývačke, vychutnávajúc vianočné cukrovinky, čo je u nás zvykom, ako cely deň zápasíme v kuchyni my tri žienky domáce, postime sa, aby sme potom od večere až do noci všetko pekne pojedli.
Vlani som bola na vianočných trhoch vo Viedni. Samozrejme s kým iným ako s mojou najlepšou kamoškou zvanou smutná nálada. V centre najrušnejšieho vianočného diana, všetkých tých svetiel, čačiek, gýčov, prebytku jedla, pitia, ľudí nakupujúcich zbytočnosti aby aspoň raz do roka niekoho potešili, chvíľu znehybniem nečakaným premietaním s názvom: tvoja mama nemusela zomrieť, že nosí kožuch ..toto sem nepatri, to nikoho nezaujíma, to nie je naša vec ..možno vačšina prechádzajúcich takto rozmýšľa. Alebo nad tým vôbec nerozmýšľa ..na lístočku sú ešte nejaké veci, ktoré chýbajú dokúpiť.
Vtedy ma oslovili. A ďakujem im. Oplatilo sa im tam stáť v mraze cely deň aspoň kvôli mne.. a kvôli tým ďalším mnohým zvieratkám, ktoré už nezjem!
Vlani sme sa stretli cestou na vianočné sviatky s mojou sestrou dva dni pred, na stanici vinohrady, čakajúc na vlak, ktorý neprišiel a ako sme zostali v Blave vo veselej nálade, s červeným vínkom a v úžasnej nálade, sme skonštatovali, že pravdepodobne toto bude to najlepšie z tohtoročných Vianoc. Naše spoločne strávené chvíle. Pred tým ako naša rodinná neidilka pokazí tu náladu. Ale s mamčou si ešte užijeme celý deň v kuchyni pri varení, pečení ale hlavne pri našich diskusiách na všetky témy.. frajeri, nefrajeri, kamaráti, kamoši, fešáci okolo ktorých sme prešli a kde stretnúť toho pravého..?.. zdá sa mi to, alebo naozaj je to stále o tej šestke? či o deviatke?
Tento rok sme ja a moja sestra každá inde, ja v studenom Dubline a sestra na ešte studenejšom severe Talianska. Vyrušila som ju telefonátom práve na vianočnom jarmoku, popíjajúc červené varené vonku, chcela si nostalaligicky zaspomínať... na vianočný jarmok na Hlavnom námestí. Tam to ma svoje čaro, svoj život, kultúru. Celé mesto z tých výparov smrdi. Teraz by mi to isto voňalo, keď som tak ďaleko a toto všetko mi chýba, tradícia, stretnúť sa na vianočných, niekoľko krát do týždňa s kamošmi, dať si varene: červené, biele, potom punč, lokše s makom a lekvárom..
Christmas time v nasej firme v Dubline majú len niektorí kolegovia, ktorí sa v tom vyžívajú a dekorovali si celý stôl vianočnými ozdobami – možno z recesie a celý deň počúvajú v slúchadlách christmas carols. Ja zase z recesie nejdem nakupovať ani jedlo pre seba, chladnička zíva prázdnotou a ja sa chcem vyhnúť všetkej tlačenici a davom čo tam vyčínajú. Bola by som ešte zdeprimovanejšia tou nezmyselnosťou. Tento rok bude pôstny. Má to väčší zmysel. Nebudem sa prejedať a potom nebudem musieť držať diétu, aby som to zhodila. Logické. A nebudem sama, lebo všetci tí, ktorých mam rada, mám vo svojom srdiečku. A keď sa pozriem do zrkadla všetkých ich tam vidím, našich drahých, ti, v ktorých sa vidíme takí, akí sme!
..a možno nebudem tak smutná...
Komentáre